Nehoda električky v Košiciach v roku 1978

Nehoda električky v Košiciach
Štát	Československo
Miesto	Košice
Druh udalosti	nehoda mestskej hromadnej dopravy
Dátum	30. október 1978
Čas	približne o 7:00
Usmrtených osôb	9
Zranených osôb	90

K nehode električkovej linky č. 6 došlo v Košicach dňa 30. októbra 1978. Je to najväčšia havária v dejinách mestskej dopravy na Slovensku a zároveň jednou z najtragickejších električkových nehôd v histórii strednej Európy. Súprava električiek Tatra T3 na linke 6 sa pri jazde z kopca po triede SNP k Amfiteátru vymkla kontrole a v dôsledku nadmernej rýchlosti sa vykoľajila, prevrátila a narazila do stromov. Pri nehode zahynulo 9 ľudí a 90 bolo zranených. Najmladšia obeť mala iba 14 rokov.

Nehoda

V deň nehody boli oba vozne preplnené cestujúcimi, ktorí sa snažili v skorých ranných hodinách dostať do práce či školy. Odhaduje sa, že v dvoch električkových vozňoch cestovalo asi 200 cestujúcich. Počas jazdy cestujúci zaregistrovali, že pri jazde z kopca električka naberá rýchlosť, ktorá nebola bežná. Spomienky cestujúcich na túto nehodu sa rôznia. Niektorí hovoria, že vodička električky zakričala, aby sa ľudia držali, lebo jej nefungujú brzdy. Iní zas spomínajú, že vodička nehovorila nič, lebo sa snažila všetkými silami zastaviť rozbehnutú električku. Električku sa vodičke zastaviť nepodarilo a okolo zástavky pri amfiteátri prešla rýchlosťou odhadom 77-85 kilometrov v hodine. Za zákrutou sa električka vykoľajila. Najskôr sa prevrátil prvý vagón a za ním hneď druhý. Električku zastavil až strom pri trati.

Lekár Vojtech Blaško, ktorý bol v tom čase zástupca primára na oddelení úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice na Rastislavovej ulici opísal deň havárie takto:

„	Záchranári k nám omylom priviezli i troch mŕtvych. Medzi nimi aj 36-ročného muža, ktorému po zemi sa šmýkajúca električka oddelila hlavu od tela. Hoci som ako lekár zvyknutý na rôzne stavy, také niečo som nevidel. Niektorí cestujúci mali zlomené panvy a strašné to bolo aj s mladými dievčatami, ktorým, keď sme rozopli oblečenie, z rukávov vypadli rozdrvené ruky... Amputácie ľavých rúk, pretože pravými sa zväčša cestujúci držali, utrpelo tuším šesť ľudí. Pri amfiteátri bol masaker, na ktorý sa ani po rokoch nedá zabudnúť...	“
– MUDr. Vojtech Blaško

Vyšetrovanie a spochybňovanie

Vyšetrovanie nehody je často spochybňované a napomáha tomu hlavne fakt, že vodička električky nahlásila problémy s brzdami a dostala príkaz jazdu aj napriek tejto poruche dokončiť a taktiež, že príslušníci štátnej bezpečnosti v roku 1989 skartovali správu z vyšetrovania. Zachovalo sa len uznesenie odboru vyšetrovania Verejnej bezpečnosti z 27. decembra 1978. Toto uznesenie označuje za jediného vinníka nehody vodičku električky Martu Lilekovú. Udalosti z osudného dňa približuje takto:

„

Dňa 30.10.1978 o 4.47 hodine odišla vodička Marta Lileková z vozovne DPMK so súpravou električiek č. 229-298 smerom k amfiteátru, odkiaľ odchádzala o 5. hodine smerom na VSŽ Košice. O polhodinu neskôr sa vracala z VSŽ na Železničnú stanicu, odkiaľ urobila jednu cestu na Námestie Maratónu mieru a späť na Železničnú stanicu. O 6.55 hodine odchádzala zo železničnej stanice cez Moldavskú cestu po Triede SNP. Vozne sa v priebehu jazdy riadne zaplnili a električka bola plne obsadená (viezlo sa v nej okolo 200 ľudí – poznámka redaktora). Keď schádzala dole kopcom smerom na zastávku pri amfiteátri, tam už nezastavila. Pri vchádzaní do pravotočivej zákruty s polomerom 100 metrov sa predný vozeň prevrátil na ľavý bok a šmýkal sa po vozovke až narazil na okrasné stromy stojace vedľa cesty. Zadný vozeň sa súbežne vykoľajil a ostal ležať na pravom boku. Pri tejto nehode utrpela vodička ťažké zranenie, ktorému v MÚNZ podľahla.

“

Argumenty pre vinu vodičky

• Správa uvádza, že „vodička používala nesprávnu techniku jazdy, stláčala vypínače, ktoré na zastavenie vozidla neboli dôležité a neupozornila cestujúcich ani na možnosť použitia záchrannej brzdy. V dôsledku jej konania dosiahla súprava rýchlosť 77,5 – 85,9 kilometrov za hodinu a prevrátila sa.“
• Vinu na strane vodičky mala taktiež dokazovať skúška bŕzd na poškodenom vozni, pri ktorej bolo údajne preukázané, že fungovali správne a v čase nehody fungovali minimálne dve z troch bŕzd.
• Za vinníka nehody označil ako vodičku aj vtedajší súdny znalec, Ing. Alojz Taraba. V dokumente Českej televízie Osudové okamžiky Taraba udalosti z osudného dňa opísal tak, že vodička nebrzdila, ale práve naopak. Podľa jeho slov vodička cestou z kopca spanikárila a šliapla na pedál, ktorým sa nebrzdí, ale zvyšuje rýchlosť. Následne namiesto stlačenia tlačidla ďalšej brzdy omylom stlačila tlačidlo na otváranie dverí. Vyjadrenia pána Tarabu boli ale spochybnené kolegyňou zosnulej Marty Lilekovej – pani Márii Guziovej. Podľa jej slov sa celá situácia odohrala úplne inak.

Argumenty proti vine vodičky

• Guziová v čase nehody schádzala po rovnakej trati hneď za Lilekovou. Na udalosti z dňa nehody si spomína, že cítila pach spáleného kovu po brzdení až vo svojej kabíne. V rozhovore, ktorý poskytla pre denník Korzár v roku 2015 podotkla, že električky T3 mali problémy s s brzdením pravidelne, nakoľko sa pri jazdách stávalo, že elektromagneticky ovládaný spínač pre spínanie elektrických obvodov sa prilepil ku kontaktu, dôsledkom čoho brzdový pedál nereagoval. Guziová nebola nikdy predvolaná vypovedať.
• Odborník na železničnú dopravu Igor Jeřábek sa taktiež nevie stotožniť s oficiálnym záverom vyšetrovania. Podľa jeho uváženia je za príčinou nehody prepálenie 100-ampérovej poistky, ktorá istila koľajnicové brzdy. Po odpálení tejto poistky sa podľa neho električka stala neovládateľnou. Argumentuje tiež, že ak by skutočne fungovali minimálne dva druhy bŕzd, električku by bolo možné aj napriek veľkej rýchlosti zastaviť.
• Jeřábek spochybňuje aj ďalšie Tarabove tvrdenie, že si vodička pomýlila tlačidlo na ovládanie koľajnicovej brzdy s tým na otváranie dverí. Podľa jeho slov sa dvere v električke T3 neobsluhujú tlačidlom, ale otočným prepínačom. Zároveň dodal, že ak bola 100-ampérová poistka skutočne prepálená, nebolo ani možné otvoriť dvere.